AUSTRÁLIA ~ I. ~ Sydney

Prvé dojmy zo Sydney

Žijem v krásnom byte, v izbe bez okna {ešte o tom asi budeš počuť}. Vybalansovala som si túto kuticu lokalitou {50 metrov od pláže} a šťastím na ľudí. “No worries” tu nie je len slušná odpoveď v duchu “nič sa nestalo”, ale mindset, s ktorým sa Austrálčania narodili. Pláž na každom rohu, podaktoré aj s rockpools {prírodné skalnaté bazény}. Manažéri na skejtoch, vítr ve vlasech, všade samá barbecue, G’day mate – easy peasy. Rána s oceánom vyvažujú pocity neistoty, že začínam od nuly. Nebudem sa oné, trošku aj prehadzujem v hlave a som home sick {v rodnej reči, chýba mi komfort domova, kde nebolo treba nič riešiť} a aj catsick {chýba mi Monte – čiernobiely kocúr, ktorý si ma nebezpečne omotal okolo prsta}. 

Obyvateľov Sydney je v asi toľko, koľko je nás všetkých na Slovensku. Je to naozaj ďaleko, je tu naozaj teplo a vyzerá to, že tu bude naozaj dobre. Preháňam dopredu a schválne, lebo to sa na začiatku odpúšťa. Nateraz to vybavím menej verbálne a viac vizuálne.

Mám seba. Mám všetko. Kdekoľvek som, je o mňa postarané.

Northern beaches, spoznávanie pobrežia

Okrem papagájov, krýs, švábov pavúkov, moriakov sú tu aj čajky. A sú také pažravé, otravné a zároveň estetické ako v Európe. Postupne sa mi končia pomyselné prázdniny – dva týždne nalaďovacej mentálnej práce, absorbovania inej kultúry a aklimatizácie. Spoznala som pár milých duší. Vypočula si začiatky tunajších evergreen Slovákov, ktorí sú v Austrálii varení-pečení.

– severné pobrežie {Northern Beaches}, kde aj bývam. Je to tu také nadherné a pokojné, ako si mi to opisovala Kristína. Ďakujem
– východné predmestia {Eastern Suburbs}, ktoré očarili prechádzkami popri oceáne a spojila som to s jedným srdcovým fotením.
– centrum mesta alias CBD {The Sydney Central Business District}, ktoré nie je počas letných dní až také prívetivé, ale bola som zvedavá. Jedno je však isté – bude kam chodiť na kultúru.

Z mojho Airbnb sa stalo ubytovanie na ďalší mesiac a mám možnosť ostať aj dlhodobejšie   to nenaplánuteje, to je život. S Brazílkou Dani, u ktorej bývam, sme si sadli a máme za sebou koncert Florence and the machine. Okrem iného som prišla na to, že na koncerty, kde sú dve predkapely, som už stará . Nasledovalo spontánne polnočné karaoke v obývačke a dlhosiahle rozhovory pri guacamole na terase. Pozn. avokáda sa nedá prežrať.

Živnosť v Austrálii

A tá práca….tak ako kedysi na Slovensku, aj teraz na novom kúsku sveta idem v duchu novej živnosti pekne od začiatku – natiahnuť siete, spraviť osvetu, nájsť prvých klientov. Dúfajme, že nový príval kreativity príde a spokoných klientov bude pribúdať. Všade je to vlastne napísané : robte to, čo vás napĺňa a baví a pričom zabúdate na čas resp. ste vo svojom flow a výsledky sa dostavia. Tak si držím palce.

Najdôležitejšie aj tak bolo zdvihnúť kotvy a vyplávať aspoň kúštik z toho bezpečného prístavu do neznámych oceánskych vôd. Určiť si smer, pri ktorom sa v duchu sama pre seba usmievam, veriť, makať, čakať…..na ten dobrý vietor tfuj tfuj.

Veriť, makať, čakať.

Dronenie, máme zo všetkého najradšej

Viete ako to s nami Slovákmi býva. . . cez Tomáša, ktorý sa objavil v Sydney v tom istom období ako ja, som spoznala Viktora. Slovo dalo slovo a zistili sme, že on má dron a ja som predposratá si ho kúpiť. Dohodli sme sa, že si to vyskúšam a uvidím ako sa pri tom cítim. Z jednej dron sešn, kde mi hneď dovolil navigovať jeho Mavic bolo sešns viacero. Na Bali som to už začala vážne zvažovať a potom som si od jedného Slováka pred odletom na Whitsaundays kúpila svoj prvý dron. Vtáčia perspektíva ma drží dodnes a spolu s dronením začala éra, ktorá mi tisne slzy do očí. O dronení ako takom napíšem samostaný článok a keď bude hotovo, dám sem prelink.

Práve takéto malé pošťuchnutia a momenty dôvery vedú častokrát k veľkým osobným krokom. Vďaka Ti Viktor za Tvoj životný nadhľad, ktorý je chytľavý a aj za nadhľad, ktorý mi prináša dronenie samotné. Pootvoril si {mi} dvere k dávnym snom. Dúfam, že si zaspievame náš autošláger aj na Slovensku.